Topoľčany sú jednou z najstarších a najvýznamnejších lokalít nitrianskej doliny. Prvá hodnoverná písomná zmienka, označujúca Topoľčany /Tapolchan/ ako kráľovský majetok, pochádza z darovacej listiny Bela III., spomínanej v listine Bela IV. Z roku 1235, ktorou daroval Topoľčany Dionýzovi.

Topoľčany sa stali mestom pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia, v roku 1342 sa už spomínajú ako slobodné kráľovské mesto. V 15. storočí sa stali sídlom husitskej posádky. Počas tureckých vpádov bolo mesto viackrát vyrabované a vypálené.

Začiatkom 18. storočia získalo mesto niektoré významné výsady slobodných miest, najmä právo konať trhy. V polovici 18. storočia bolo v meste 116 remeselníkov združených v cechoch /krajčíri, obuvníci, čižmári, kožušníci, klobučníci, remenári a sedlári, stolári, mäsiari, zámočníci a iní/.

Roku 1850 sa Topoľčany stali sídlom okresu v Nitrianskej župe. V tom čase už žilo mesto bohatým remeselníckym a obchodníckym ruchom. Cechy boli roku 1872 zrušené, ale podnikavé obyvateľstvo Topoľčian vytvorilo z mesta silné výrobné a obchodné centrum. Predurčovala ho k tomu výhodná poloha, právo skladu a mýta a od roku 1881, aj železnica. To všetko zabezpečovalo mestu dobré podmienky pre obchod s poľnohospodárskymi produktami, najmä s dobytkom, vlnou a kožou. Mesto bolo známe najmä trhmi na vlnu, ktoré lákali aj kupcov zo zahraničia, a ceny vlny, určené na trhoch v Topoľčanoch, platili pre celé Horné Uhorsko. /Počas týchto trhov pomáhali muži obchodníkom prenášať veľké vrecia s vlnou - žochy, v čom môže mať základ pravdepodobný výklad známej prezývky Topoľčancov - “žochári”./

Hoci v okolí Topoľčian oddávna jestvovala dobre rozvinutá poľnohospodárska výroba, prvý podnik na spracovanie poľnohospodárskych produktov bol založený až roku 1890. Bola ním rafinérka, v ktorej sa neskôr vyrábali umelé tuky, likéry, pečivové prášky a kvasnice. Druhým priemyselným podnikom bola parná píla, založená pred prvou svetovou vojnou, ktorá spočiatku vyrábala hlavne parkety. Po druhej svetovej vojne bola prebudovaná na nábytkársky závod /dnešný Mier, a.s./.

Do vzniku ČSR boli Topoľčany kultúrne značne zaostalým mestom. Dôležitú úlohu v ľudovýchovnej činnosti zohrávalo len ochotnícke divadlo, ktorého tradície pretrvávajú dodnes. Na pomerne dobrej úrovni bolo v meste školstvo. Prvá škola sa spomína v polovici 14. storočia. Evanjelická škola je písomne doložená z roku 1580. Vzdelávanie židovských detí zabezpečovala talmudická škola. Prvá meštianska škola bola postavená v roku 1903 a prvá stredná škola /mestské reálne gymnázium/ bola založená roku 1936.

Druhú svetovú vojnu prežilo mesto bez väčších materiálnych škôd, zanikla však počas nej početná židovská komunita, kedysi výrazne ovplyvňujúca charakter mesta.

© Michal Kondrla - 2001