horna.gif (506 bytes)
strechy2.jpg (15589 bytes)
cista2.gif (132 bytes)
 Súčasné Topoľčany

                V súčasnosti sú Topoľčany centrom politického, spoločenského, kultúrneho i športového diania v okrese. Spolu s Malými a Veľkými Bedzanmi majú dnes 30 000 obyvateľov.

                Aj napriek ťažkej ekonomickej situácii sa za niekoľko posledných rokov podarilo dobudovať a uviesť do prevádzky viacero stavebných diel, ako nová autobusová stanica SAD, železničná stanica, pešia zón v centre mesta, podchod pre chodcov popod železničnú trať, rekonštrukcia radnice a viacerých meštianskych domov, stavba kláštora sv. Alžbety. Nový šat dostáva širšie okolie centra mesta, ktoré bolo v roku 1991 vyhlásené za pamiatkovú zónu.

                Priamo v meste  zabezpečuje kultúrny a spoločenský život domácich obyvateľov i návštevníkov mesta mestské kultúrne stredisko v objektoch Spoločenský dom, Dom kultúry, Spoločenské centrum Východ. Aktívnu činnosť na poli zachovania kultúrneho i historického dedičstva našich predkov vyvíja Slovenský ústav pamiatok a Tribečské múzeum. O kultúrne dianie a osvetu v širšom topoľčianskom regióne sa stará  Tribečské osvetové stredisko a Tribečská knižnica.

                Veľkým prínosom pre kultúrny a umelecký život mesta je činnosť Galérie na námestí a Knihy pod radnicou. Zaujímavú kultúrno-spoločenskú činnosť vyvíja Topoľčiansky klub mládeže a Informačné centrum mladých.

                O tom, že mesto spolu s regiónom žije čulým kultúrno-spoločenským životom, svedčia tradičné kultúrne podujatia, ako divadelná prehliadka Topoľčianska opona, Topoľčianska hudobná jar, Topoľčianska hudobná jeseň, Festival malých dychových hudieb, Topoľčianske hody, Petro-Pavlovský jarmok, Kultúrne leto a iné podujatia. Aktívne pracuje dychová hudba Topvarka, súbor mažoretiek, viaceré tanečné skupiny. Dlhé roky pôsobí na topoľčianskej  kultúrnej scéne Spevokol učiteľov Topoľčianskeho okresu.

                V meste sa aktívne rozvíja  aj bohatá športová tradícia, predovšetkým vo futbale, stolnom tenise, vodnom póle, hádzanej, kulturistike, hokeji, basketbale. Dnes slúži športovcom, ale aj ostatným obyvateľom mesta, niekoľko športových centier: zimný štadión, stolnotenisová hala, hádzanárska hala, futbalový štadión, tenisové kurty, niekoľko fitnescentier, krytá plaváreň a kompletný areál letného kúpaliska so širokým sortimentom služieb.


 Topoľčany v minulosti 
  Ľudová architektúra
 

 


 

Základný materiál na stavbu domov a hospodárskych objektov pochádzal z miestnych zdrojov. Pre obce na okolí Topoľčian je charakteristická tzv. hlinená architektúra. Z pôdorysného hľadiska ide o dvojpriestorové alebo trojpriestorové domy s vnútorným členením na izbu, kuchyňu (pôvodne pitvor) a komoru. Strechy domov sú zväčša valbové, pôvodne kryté slamou, zriedkavejšie šindľom. Zaujímavým prvkom na domoch je malý výklenok, ktorý sa nachádza na priečelí medzi oknami. Sú v nich umiestnené sošky svätcov alebo sväté obrázky. Častá je zástavba hlboko do dvora, v ktorej sa strieda obytná časť s hospodárskou a býva v nej niekoľko rodín. Ide o tzv. dlhé domy s vysunutým podstreším na pozdĺžnej dvorovej časti domu, podopretým drevenými alebo murovanými stĺpmi. Otvorené podstrešie sa nazýva nálepok, ohradené malým múrikom gánok.

V obciach v severnej časti okresu (Uhrovská dolina) najrozšírenejším stavebným materiálom bol lomový kameň a drevo. Pre túto oblasť sú typické pôvodne jednopriestorové, neskôr trojpriestorové domy s tzv. výškou na poschodí. Na výšku, čo je vlastne vrchná komora, sa vchádza zvonka po drevených schodoch pripevnených na drevenú pavlač. V komorách sa uskladňovalo obilie, múka, šatstvo, hospodárske a kuchynské náčinie, a nezriedka slúžili aj na spanie. Ešte začiatkom 20. storočia sa v bánovskej oblasti vyskytovali aj tzv. čierne izby s pecou. Zaujímavými stavbami boli malé hospodárske objekty stavané z kameňa. Umiestňovali ich na voľnom priestranstve, zväčša za dedinou a slúžili na sušenie ovocia. Sušiarne ešte dnes môžeme nájsť napr. v Kšinnej.

dom.gif (39805 bytes)

 

hore

© Michal Kondrla - 2001