horna.gif (506 bytes)
cista2.gif (132 bytes)
 Radnica

Radnica v dnešnej podobe pochádza z roku 1911. O výstavbe novej radnice rozhodlo hlasovanie mestskej rady v r. 1909. Základný kameň stavby bol položený 9. mája 1911 a bol do neho uložený pamätný spis. Stavba bola daná do užívania už v polovici novembra tohto istého roku. 27. januára 1912 bolo slávnostné zasadnutie za účasti mnohých významných osobností. Táto secesná stavba bola projektovaná zrejme niektorým z maďarských architektov, presné autorstvo sa nepodarilo spoľahlivo určiť. Dominantná fasáda s mohutnou strechou, v strede s vežičkou, je jedným zo zachránených historických objektov mesta. V čase výstavby tejto radnice sa na priľahlej strane námestia  prestavoval v podobnom štýle hotel Koruna, ktorý sa v minulosti preslávil a bol taký obľúbený, že sa stal charakteristickou súčasťou starých Topoľčian. Ďalším, pre históriu mesta závažným a takisto novým zistením je doloženie existencie radnice ako samostatne stojacej stavby na námestí. Na starých mapách je na ploche námestia juhozápadne od kostola zakreslený obdĺžnikový objekt, teraz neexistujúci. Pri pátraní po význame a funkcii tejto stavby pamätníci ,či pamätníci pamätníkov tvrdili, že to bola vážnica. Nakoniec sa podarilo objekt identifikovať vizuálne na pohľadniciach mesta z rokov 1900 a 1906.

radnica.jpg (17462 bytes)

Na týchto pohľadniciach je zachytená časť architektúr -  jednoposchodová stavba s valcovou strechou, ktorá stála na námestí minimálne do r. 1906. Podľa rozmerov v mape je možné predpokladať pôdorys stavby približne 12,5 x 7,5 m. Poloha na námestí, ako aj ďalšie indície naznačujú len jednu možnosť. Touto stavbou bola radnica.

K mestským privilégiám v stredoveku patrí výstavba radnice, pričom poloha stavby na námestí je typická pre mnohé stredoveké mestá na Slovensku. I mnohé historické udalosti, ktoré sa odohrávali v Topoľčanoch, spomínané v odbornej literatúre, viažu sa zrejme k tejto budove, nakoľko mesto muselo mať verejnú stavbu, kde by sa konali rôzne zhromaždenia a stretnutia.

Tradovaná funkcia tzv. vážnice naznačuje pôvodný účel. Na trhu, t.j. v prípade Topoľčian na námestí, bolo dôležité uchovávanie platných mier a váh, ktoré zohrávalo úlohy pri sporoch a premeriavaní. Nebolo vhodnejšieho miesta na uchovávanie mier a váh ako radnica, ktorá zaručovala ich objektívnosť. Veď bola sídlom richtára a mestskej rady. Jej úloha vzrastala tým, že Topoľčany boli významným trhovým a obchodným centrom v stredoveku. Rozsah námestia, jeho veľkosť je na stredovek skutočne obdivuhodná /140 x 110 m/ a svedčí o mimoriadnom význame mesta ako obchodného centra. A význam radnice závisel na význame mesta. Pohnuté dejiny l5.storočia, turecké nebezpečenstvo v 16. a v prvej polovici l7.storočia ovplyvnili prosperitu Topoľčian. Obchody v ohrozenej oblasti klesajú, v r. 1599 je mesto vydrancované Turkami. Zrejme i preto nedochádza k výraznej renesančnej prestavbe radnice, k rozšíreniu stavby a jej architektonickému zveľadeniu. Zostáva však napojenie na okolité meštianske domy podzemnými chodbami, ktoré slúžili obyvateľstvu ako úkryty v čase vojnových hrôz. Stavba teda zostáva výrazne stredoveká v hmote tak, ako podľa predpokladov na prelome 14. a 15. storočia vznikla.

17. storočie prináša oživenie v živote mesta, konajú sa tu stoličné zhromaždenia, je zrejmý rozvoj remesiel, zriadenie pošty, zmáhanie obchodu a príchod židov. Mesto dostáva nové výsady, ďalšie práva jarmokov, oslobodenie od mýta. Značný príliv židov v 18. storočí má pre mesto taký hospodársky význam , že dáva postaviť na vlastné náklady synagógu. Ďalší osud stredovekej radnice v 19. storočí možno sledovať v mestskej kronike. V tomto období už na účely mestskej samosprávy slúži prízemná budova v južnej časti zástavby námestia /na mieste dnešnej radnice/. Stará radnica už bola "vážnicou" a kronikár o nej uvádza: bola to poschodová budova s vežkou prízemnou sieňou a váhami ,zavesenými na pevných hradách na poschodí so strážnicou ,väznicou a bytom mestského hodinára. V roku 1868 sa radní pani uzniesli na postavení novej radnice - mestského domu, ako sa tento názov zaužíva

 

hore

© Michal Kondrla - 2001